Nasca ocami Adi // 4.9.2008

Po krasnom relaxacnom odpoludni stravenom v Paracase pri brehu Ticheho oceanu sme sa podvecer vydali autobusom smerom na juh - do oblasti Nasca. Paracas bol nasou poslednou zastavkou pri mori, ocean uvidime az pri odlete z Limy.
Nasca je znama obrazcami, ktore su rozprestrete na planine nedaleko mesta a mozno ich vidiet iba z vtacej perspektivy. Ich zmysel a dovod vzniku je neznamy, existuje niekolko teorii. Najznamejsia je asi ta, ktora o obrazcoch hovori ako o kalendari.....
Prelet nad obrazcami sme si nemohli nechat ujst, lietadlo - Cessnu bez bocnych vystuh sme si rezervovali uz s predstihom pri odchode z Huarazu. Slavek sa na prelet velmi tesil a v jeho blogu sa docitate, ako nakoniec Nascu prezil.
Hodina letu nebola presne dana, lietat sa zacina rano o 7.00 hod, avsak doezite je pocasie. Nesmie byt hmla a ani silny vietor. Rano sme sa zobudili do usmokleneho rana s velkou oblacnostou. Nas vylet sa rozplyval v hmle nam neostavalo nic ine, iba cakat....
Okolo 10.30 hod volali z letiska, ze sa mame pripravit a vyrazit na letisko. Pocasie sa vyrazne zlepsilo a tym aj nasa sanca na uspesny let. Mali sme letiet o 12.00 hod, ale nakoniec sme do lietadla nasadali az o 13.15 hod. Netrpezlivo a trosku nervozni sme sadli do nasej Cessny, personal letiska nam vylestil okna (aby sme lepsie videli) a po niekolkych minutach cakania nastupil pilot. Po kratkom pozdrave a uvode nastartoval motor a pomaly me sa blizili k startovacej drahe. Vsetci sme sa usmievali a plni ocakavania vzlietli k vysinam a obrazcom. Start bol kratky, naberame vysku... s rastucou vyskou rastie aj hluk a trasenie. Nalietaveme nad prve obrazce - pilot najskor Cessnu obrati takmer kolmo na pravu stranu, v zapati vyrovnava a prudko naklana vlavo. Moj zaludok tazko znasa tieto pohyby, dycham z hlboka, ale akosi to nepomaha. Ocami hladim na horizont, co tam po nejakych obrazcoch! Dolezite je spravne dychat, este ze som dnes vypustila ranajky. Tento postup sa opakuje pri kazdom obrazci, velmi si zelam, aby ich uz bolo co najmenej a vobec sa nedozadujem aquaduktu, ktory som tiez chcela vidiet z vysky.
Prelietame nad pan-americkou dialnicou, cakaju nas posledne obrazce a s tym aj posledne vyvrtky, konecne... !!! Cesna sa vyrovnava, prelietavame nad mestom a po 25 minutach pristavame. Pilot ihned po dosadnuti otvara okno a na mna fuka osviezujuci chladny vzduch. Vystupujem z lietadla a este mam silu fotit vystupujucich klukov, ktory sedeli v rade za mnou. Z vyrazov na ich tvarach mi je jasne, ze su na tom rovnako ako ja!
Sme radi, ze sme na zemi a v duchu zavidime Slavkovi!

V kazdom pripade to bol zazitok, na ktory urcite velmi dlho nezabudnem!!!!!!
Vobec neviem, ake fotky som nafotila, ktore obrazce mam a ktore nie. Ale to vobec nevadi, na internete a v knihkupectvach je spusta obrazkov, fotiek a knih z Nascy, takze si mozem s pokojnym zaludkom vychutnat tu krasu !!!!!